Dialóg etiky a estetiky

30. 01. 2008

Ostatné

Otázka krásy a dobra je už od dávna jednou zo základných otázok filozofie a umenia. Čo je krása? Čo je dobro? Ako vzniká pekné? Je v každom objekte ktorý vnímame niečo, čo možno nazvať krásou? To čo je krásne je aj dobré? Existuje vôbec budova ktorú možno nazvať škaredou? Takéto (a podobné) otázky si počas histórie kládli mnohí filozofi, počnúc od Platona až po Hegela. Hľadať etiku v estetike globálnou je otázkou.


Tieto dva pojmy - etika a estetika, v čase v ktorom existujeme, a v priestore ktorý voláme „našim", často splývajú. Hranica dobra a zla je takmer nerozoznateľná, alebo však, nie je ani nutné tieto hranice klásť. To sa stáva preto, že umelecká prax dostala neslýchanú šírku, takže sme si nikdy nie istí čo je dobré, čo je pekné a čo je aj dobré aj pekné.

Mesto ako ihrisko žiadostí

Architektúra - ako, čo nás na to upomína Aldo Rossi - vždy závisí od vládnúcich štruktúr spoločnosti.

Od antickej doby až dodnes, mesto bolo prostriedkom každej vládnúcej autority. Každý politický systém sa snažil svoju moc preukázať aj na poli urbánnom, a vtedy, alebo v úplnosti odmietali zdedené stanovisko, alebo sa pozývali na ideologicko akceptovateľné vzory ktorými potvrdzovali (či ešte stále potvrdyujú) svoju historickú a vládnúcu kontinuitu. Medzitým, aj v jednom aj v druhom prípade, sa odstráňujú  priestory, ktoré sú nevhodné pre novú, aktuálnu ideológiu. Tým spôsobom, objem a veľkosť intervencie závisia ako od moci samého vladára, stupňa centralizácie spoločnosti a politického rozhodovania, tak aj od radu iných faktorov, ktoré podmieňujú politickú a finančnú stabilitu plánovanej mestotvornej akcie.

Spojitosť politickej a ekonomickej moci s rekonštrukciou a vývojom mestských priestorov je aktuálna aj dnes, ale nejakým iným spôsob než to bolo v dejinách. Dnes štát získáva rovnováhu medzi globálnymi/lokálnymi a nacionálnymi/regionálnymi silami.

V závislosti od štruktúry štátu, mestá si zabezpečujú svoj 'prestíž' z rozličných zdrojov - od centralizovanej štátnej moci do regionálnych a lokálnych vedení.

Sledujúc to, čo Debord raz povedal, že architektúra je možnosťou tvorby života jedinca a znovuvytvorenia mesta, Charles Goodsell v knihe The Social Meaning of Civic Space: Studying Political Authority Through Architecture, vyzdvyhuje, že priestory s politickým predznakom nie sú náhodou formované  a že práve oni sú kľúčom na porozumenie štruktúry štátnej moci, ako aj obrazom o samotného národa a civilizácie. David Milne povedal, že verejné objekty uchovávajú civilizačné normy spoločenského poriadku a zákona a že preto majú taký konzervatívny vonkajšok ktorý potvrdzuje stabilitu jednej spoločnosti. On si všímol aj to, že sa od architektúry žiada aby tvorila objekty, ktoré by jasne poukázali na dôležitosť a moc politických inštitúcií, ich jestvovanie a aby symbolicky a expresívne dramaticky jednotlivé objekty odrážali myšlienky, ktoré vlasti chcú preniesť verejnosti.

Počas histórie, často boli žiadosti a možnosti v praxi v nesúlade a realizácia bola nereálna. Úspech ležal v schopnosti vládnuceho(-ich) zredukovať obsah plánu a žiadostí s objektívnymi možnostiami spoločnosti a doby.

Jedným z najzahrnuteľnejších plánov bol Haussmannov plán pre rekonštrukciu Paríža. Pod patronátom absolutistu Napoleona III bola za veľmi krátky časový interval vykonaná impozantná transformácia historického urbanistického tkaniva. Mesto aj ďalej bolo scénou pre vyjadrenie moci vladára, ale si Napoleon založil moc kompromisne s novými kapitalistickými ekonomickými silami. Rekonštrukciou mesta vznikli nové priemyselné a luxusné kvarty. Mesto sa tak prisposobilo novým potrebám a stalo sa strediskom výmeny hmotových a kultúrnych statkov.

Pre získanie finančných prostriedkov vládca vždy musel uviesť príklady dôležité pre celý štát, ale tiež aj pre jeho vládu. Nerobili sa prestavby len skrze estetických dôvodov. Týmto spôsobom niektorí vladári kôli prehľadnosti alebo skrze pohybu vojakov zdôrazňovali význam konkrétnych ulíc a námestí čo nám jasne hovorí o charaktere a prioritách určitého vládcu.

Túto Haussmann-ovu ideu využili ako vedúcu myšlienku rekonštrukcie mnohé mestá  XIX a XX storočia, ale bohužiaľ, túto vydarenú matricu mesta Paríža využili iba na priestorové vyjadrenie svojich monštruóznych ideí.

Hľadajúc dobro a pekné v architektúre súčasnosti.

Kde je etika z pohľadu kritéria mesta?
Globalizácia zmenila vo všetkých sférach naše chápanie, no, najväčšie premeny sa odohrali na poli urbanistickom a architektonickom. Mestá sa stali metropolami, obťaženými obyvateľstvom, stavbami, autami, sieťami ciest s túžbou po finančnom pokroku. Z architektonického hľadiska, súčasné mrakodrapy a moderné veľko- a vysoko-stavby môžu byť esteticky veľmi úspešné, funkčné a technologicky vyspelé keď hovoríme o jednotlivej konkrétnej stavbe. Ale, na etiku by sme sa mali pýtať hneď keď sa jednotlivá stavba stretáva s mestom: staré/nové, tvar/terén, fyzická ťarcha/verejná sféra, ...

Keďže sú metropoly symbolmi moci a rozkoše, práve toto dodatočne obťažuje urbánne zóny. Tuná nie je problémom iba fyzické obťaženie. Imidž/trend, symbolika, estetika sú nezastupiteľnými silami nového storočia. Všetky metropoly používajú tieto súčasné 'nástroje', aby vyzdvihli svoj význam a vytvorili nové fizické ikony na ukazovanie moci a technológie ktorou disponujú.

Samotní architekti a urbanisti sú veľmi často (ako aj všetci ostatní) na temnej strane vládnucej sily, ale to úspešne prikrývajú rôznymi estetizáciami a dizajnom. Moc jednotlivcov alebo určitejsi spoločenskej skupiny sa najčastejšie vyjadruje tzv. Veľkými projektmi, ktoré sa stávajú personifikáciou úspešného vedenia, ale aj odrazom v globálnych pretekách. Tieto Veľké projekty nám svedčia o dôležitosti pozície daného mesta v globálnej hierarchii. Jedným zo základných problémov je, že period implementácie plánov je dlhý, takže sa skracujú procedúry a nachádzajú sa „ospravedlnenia" pomocou projektov významných kultúrnych, športových, vedeckých a iných manifestácií. Manifestácie svetového a regionálneho významu tak dostávajú úlohu významného podnecovateľa urbánnych transformácií, pri čom sa najčastejšie zanedbávajú záujmy mesta ako celku a tiež aj potreby im nezaujímavých sociálnych skupín -starých, chudobných,... (Ale, poniekedy, práve takéto projekty a objekty nám dajú možnosť nových pracovných miest, kvalitnešiu infraštruktúru a nový postoj k životnému prostrediu.)

Zo všetkého vyplýva, že humanizmus a humanistické princípy patria histórii. Nie iba že sa humánnosť zanedbáva, ale sa aj do istej miery vylučuje.  Jestvujú tendencie, že architektúra ako imidž bohatých na ukazovanie veľkosti moci (politickej, ekonomickej alebo nejakej inej) jednoducho mizne a zostáva iba moc. Je mnoho objektov ktoré sú iba ambalážou pre, povedzme, propagandu určitýchsi korporácií. Nejestvuje ani len umelecký aspekt ako artefakt v priestore.

Kedže každá spoločnosť cieli k stabilite, každá vláda si musí byť vedomá že nie je dostatočne nechať stopu po sebe v nejakom priestore, ale treba vdýchnúť život do neho. Lebo, mesto ktoré je triumfom jedného človeka alebo jednej ideológie, kruto bude trestané behom nadchádzajúcej histórie.

Namiesto záveru:
Odporúčania do budúcnosti (či súčasnoti?)

Po všetkých týchto transformáciách ktoré sa v súčasnosti odohrávajú, nevyhnutné je znovu si preskúmať a redefinovať verejné oblasti a etiku, zvlášť v ‘mestách s dejinami'.

Práve v takom prípade by sa mala venovať osobitná pozornosť dvom témam:
a) umožniť novým funkciám a obsahom aby pritiahli nových investorov a vytvorili súčasné centrum so všetkými sprevádzajúcimi obsahmi
b) zachovávať kultúrne národné dedičstvo a identitu prírody

Z tohto všetkého možno uzavrieť, že kľúčom súčasnej etiky je ROVNOVÁHA medzi historickým/súčasným, ROVNOVÁHA medzi potrebami/tradíciou a ROVNOVÁHA medzi verejným/súkromným.

Autor: dipl. Ing. arch. Petra Plachtinská
(autorka je doktorantka na Fakulte architektúry STU v Bratislave)
  •  
Komentáre k článku
5
LL

LL

RE Fero: O dost zaujimavejsie citanie ako esej slecny doktorantky.

12.2.2008 22:45

fero z malatinej

fero z malatinej

tehla vz psychokyneticka membrana: Všetko je už len recykláciou. Ano svet je dvojznačný. Určite by som si však vybral k hlbšiemu preskúmaniu spomenuté publikácie. Moc politická a za úvahu stojí aj ekonomická. Politika a ekonomika. oikos-nomos dom, hospodárstvo -zákon Dve kamarátky v princípe spoločenského blaha a formovanie modelu sveta- architektúry. V našom historickom časopriestore, pod ktorým myslím európu, je doležité učesať tieto pojmy. Ako to bežalo v starovekom Ríme, potom nástup kresťanstva, jeho následné zinštiucionálnenie vo forme Cirkvi, a potom oddelenie svetskej moci- monarchie. Oscilácia svetskej a cirkevnej moci v európskych dejinách. Karolínska doba, sloh románsky, gotický, renesancia, barok, klasicizmus. Potom nastáva útlm moci Cirkevnej a začína éra bánk a kapitálu, vzrastu priemyslu. Mení sa takmer od základu funkcia a forma stavieb. S tým nové problémy- vzniká urbanizmus ako potreba masívneho plánovania. Problémy robotníckych štvrtí generujú radikálnu zmenu filozofie. Engels na to reaguje. Po ňom Marx, druhá polovica 19 storočia, romantizmus neoslohy znak liberálneho prístupu, precházdame do 20 storočia secesia, Nacionalizmom zmietaná európa začína praskať, zabitý následník trónu predznamenáva koniec monarchie. Začína sa vojna. Lenin na východe lapil marx-engels teoriu, kde sa od základu menia hodnoty. Znárodňovanie, masívna elektrifkácia konštruktivizmus...Ekonomika centrálne plánovaná. V strednej európe koniec vojny, obnova vo forme republík a demokracie..Teória relativity. Opať nové ideály. moderna, funkcionalizmus, kubizmus v urbanizme atenska charta a zónovanie mesta,... Svetová kríza. Nový svetový rád. Mrakodrapy. V taliansku vzniká fašizmus ako nejaká sociálna \"blaženosť\" spojenie korporatizmu, sociálnych výhod. Casa del Fascio. Nemci už podlieháju mytologicko-romantickým ideálom jedného vodcu. Druhá svetová vojna architektúru neriešime. A bipolarizovaný svet. Dva ekonomické systémy centrálne plánovany ZSSR so soc ialistickým utopickým realizmom a na druhej strane liberálna trhová ekonomika a demokratické vlády-(sociokapitalizmus). Obnova európy. Masívne prostriedky plánovanie a sociálna otázka je nevyhnutnosť. 60 roky vďačné obdobie pre kvalitnú architektúru. Od západu po východ. Potreba auta- nový masový urbanistický regulátor. Zbrojenie bipolarizovaného sveta. Výdavky na armádu a výskum. Dostupné vysoké školstvo a sofistikácia procesov. Prichádza éra hippies. Nesie so sebou zexuálnu revolúciu a neskor IT revolúciu. Ďaľšie prehodnocovanie hodnôt. Centrálne plánovanie v ZSSR sa ukázalo ako zlyhanie. Viď architektúra a urbanizmus (petržalka)... Pomalé a nepružné reflektovanie potrieb. Svetový trh degenerovaný zákonmi a reguláciami lokálnych vlád prerástol už celý svet. Globalizácia priemernosť štýlu bussines, IT boom. Sofistikované investičné projekty pripomínajú opať sídliská. Rodinné domy sa predávaju v katalógoch. Fenomen bývania ako spotrebného tovar. a tak ďalej. VŠETKO ČO SA DIALO VIDNO V ARCHITEKTÚRE. Sloboda/svojvôľa, Láska/vášeň

12.2.2008 21:23

hegel a platón a ostatní+robot

hegel a platón a ostatní+robot

...metafyzika oslintaná salámou čiastočne prešpikovanou zozelenalým plesnivcom odkurňovaným v udiarni zasmraďovaco zapáchnucovacím... nech žije sedliacky rozum!

11.2.2008 23:36

hegel a platón a ostatní

hegel a platón a ostatní

článok skomponovaný na základe hromádky neprecízne prečítaných kníh odvolávajúc sa na popularitu ich autorov... samotná invencia, ktorá sa na doktorantskom stupni očakáva chýba.. aký zmysel malo tento text písať? obávam sa, že jediné čo v poslednej dobe, našej postmodernej dobe, vzniká, a nielen v architektonických textoch, ktoré sú mimoriadnym blábolom, sú elaboráty a súhrny, kópie a bezperspektívne kombinácie toho, čo kto kedy povedal, samozrejme určené jedinému publiku, a to architektonickému.

11.2.2008 21:56

nasiel som to tu nahodou

nasiel som to tu nahodou

a tak som chvilu cital: no a je to teda trochu odosevnele s viacerymi apriornymi tvrdeniami, napr.: \"kedze kazda spolocnost cieli k stabilite\" no neviem, to by chcelo aspon odvolavku, ale lepsi by bol dokazovy aparat. \"Z tohto všetkého možno uzavrieť, že kľúčom súčasnej etiky je ROVNOVÁHA medzi historickým/súčasným, ROVNOVÁHA medzi potrebami/tradíciou a ROVNOVÁHA medzi verejným/súkromným.\" Nenasiel som nic, co by autorku opravnovalo k takemu tvrdeniu - a to si uvedomujem, ze ma do urcitej miery pravdu. Na doktorandku slebe :-(

1.2.2008 12:31

Pridať komentár
Dom S3NS

Dom pre jednu rodinu sa nachádza vo Wroclawe, v jeho okolí sa nachádzajú najmä rodinné domy s rovnou strechou zo šesťdesiatych rokov. Navrhnutý dom má tri poschodia, vrátane podpivničenia a garáže. Obývacia izba je orientovaná na západ a má úctyhodnú výšku 4 metre. Je spojená s kuchyňou a... Čítaj ďalej

  • 215
Kuchynské štúdio

Vytvoriť nový koncept kuchynského štúdia založený na provokácii pocitov a zážitkov zákazníkov. Prezentovať výrobky spolu s kontextom vytvoreným v priestoroch showroomu. A pritom sa nestratiť v záplave vecí ako na výstave; to bolo zadaním tohto projektu. Rozlíšenie produktov bolo dôležitým... Čítaj ďalej

  • 191
  • 1
Mercado fast food

Cieľom projektu bolo vytvoriť vysokokvalitný dizajn, ktorý bude zároveň nenútený a pohodlný. Výsledný návrh je založený na koncepte pokračovania ulice v interiéri. V tejto reštaurácii funguje zákaznícka zóna ako mnohovrstvové lákadlo pre chodcov. Poďte na jedlo! Prvky ako tabuľa s receptami... Čítaj ďalej

  • 205
Denné svetlo v interiéri vďaka svetlovodom

Užívatelia hodnotia denné svetlo ako najväčší benefit domu pre zdravé bývanie. Zároveň je zásadnou požiadavkou pri kúpe nehnuteľnosti. VELUX pomáha privádzať denné svetlo aj na miesta, kde to doposiaľ nebolo možné. Najnovším prírastkom v produktovom portfóliu je svetlovod Novej Generácie... Čítaj ďalej

  • 326

Ďalšie bleskovky